Stavba jazierka a na čo treba myslieť - v skratke

Stavba jazierka a na čo treba myslieť - v skratke

Máte voľný priestor na pozemku a neviete čo s ním ?

Čo takto na ňom postaviť jazierko. Môžete ho využiť na čo len chcete napr. na kúpanie, na chov okrasných rýb - KOI kaprov, alebo na chov konzumných rýb - kaprov,pstruhov, jeseterov, v neposlednom rade Vám poslúži ako zásobáreň hnojiva pri zalievaní trávnika a záhonov.
 

Každý typ jazierka je špecifický a pred jeho stavbou je potrebné mať ozrejmené na čo bude slúžiť.
 

 

VEĽKOSŤ JAZIERKA
Neviete aké veľké jazierko postaviť ?
Čím väčšie, tým stabilnejší ekosystém v ňom docielite. Optimálne sú jazierka vo veľkosti 15-50 m3, pri min hĺbke aspoň 1,50 m. Pri väčších objemoch už musíte počítať s vyššími počiatočnými t.j. obstarávacími nákladmi, ale aj s vyššími prevádzkovými nákladmi (el. energia čerpadlo+UV lampa, spotreba vody, štartovacie baktérie, prípravky proti riasam) Výhoda je, že vo väčších jazierkach nedochádza k prehrievaniu vody, čo negatívne vplýva na chov rýb a tvorbu rias. Je dobré umiestniť ho na miesto kde bude aspoň pár hodín zatienené, či už vysokými rastlinami,leknami, stromami (najlepšie vždyzelenými neopadavými) alebo budovami.

 

ČERPADLO
Pokiaľ bude jazierko využívané i na kúpanie, z bezpečnostných dôvodov (v prípade zlyhania prúdového chrániča) je nutné si zadovážiť čerpadlo s jeho montážou na sucho t.j. do suchej šachty tak, aby nebolo zaplavené vodou. Má to aj ďalšie výhody - v šachte bude čerpadlo schované a nebude rušiť estetický dojem jazierka, bude sa ľahko udržovať, čistiť a manipulovať s ním.

 

FILTRÁCIA
Pri stavbe jazierka je potrebné počítať aj s filtráciou. V prípade zarybnenia to platí dvojnásobne. Objem filtrácie bude závisieť od druhu, veľkosti a počtu rýb/m3. Účelom je kal zachytiť,jednoducho a časovo nenáročne odstrániť a následne po mechanickej separácii vodu biologicky dočistiť.
Stretli sme sa s názorom, že pokiaľ bude v jazierku dostatok rastlín (koreňová čistička) a štrku (biologická čistička), voda bude čistá aj bez filtrácie. Zástancovia tejto teórie argumentujú príkladmi z prírody.Pokiaľ ale nájdeme jazero so skutočne priezračnou vodou,čo je zriedkavé,treba si uvedomiť či je reálne tento systém napodobniť. Je totiž absolútne špecifický teplotným režimom, zatienením, množstvom rýb a pridávaných živín...Pre predstavu v prírodných jazerách pláva jedna 30cm ryba v 100 kubíkoch vody, živiny sú dodávané len spadom prachu a peľu.
Filtrácia založená na navezení štrku a vysadení rastlín funguje rok -dva pomerne dobre,časom sa žiaľ zanesie a funguje nie ako prírodny filter,ale ako rezervoár živín pre riasy. Problém vyplýva aj z vegetačného obdobia rastlinstva. Šesť mesiacov v roku vykonávajú rastliny čistiacu funkciu, ale ďalších šesť mesiacov v roku odpočívajú a vtedy zhoršujú kvalitu vody svojim odhnívaním. Čo sa týka štrku, áno, štrk možno považovať za filtračný materiál, osídlený nitrifikačnými a denitrifikačnými baktériami, ale pokiaľ sa nachádza v jazierku vo vrstve a bez prúdenia vody, či už na dne, alebo v pobrežných zónach, prestáva plniť svoju funkciu. Zanesie sa odpadom, výkalmi. Potom nezostáva nič iné,len štrk vybágrovať a premyť, čo je ťažko si už len predstaviť, nie to ešte v toľkých tonách realizovať.


 

Postaviť jazierko nie je "veda". Jeden deň vykopať jamu, vyfóliovať a napustiť ,nasypať baktérie a ešte večer rýchlo utekať pre ryby, to vie každý.Vedou je urobiť dlhodobo funkčný ,na údržbu nenáročný a trvale udržateľný systém.Stavba jazierka skrýva v sebe veľa možných nástrah a najlepšie je vždy sa obrátiť na odborníka v tejto oblasti, ktorý Vám poradí a navrhne riešenie "na mieru". Lepšie prv konzultovať ako potom prerábať, čo stojí nemalé úsilie, nervy a peniaze !