Bakteriálne choroby rýb

Bakteriálne choroby rýb
Chovu jazierkových rýb sa s prestávkami venujem dve desaťročia.V začiatkoch to boli časy,keď sme čerpali vedomosti z akvaristiky, využívajúc analogické princípy chovu.

O baktérie som sa začal vážnejšie zaujímať až keď som získal cca 15 ks dvojročných rýb velkých okolo 30-35 cm zo zahraničia.Hoci som im vyčlenil dvojkubíkovú filtrovanú nádrž a staral sa ako najlepšie som vedel,do mesiaca som mal 5 rýb mŕtvych a dalšie mali vredy zožierajúce ich zaživa hocikde na tele. Pritom samozrejme dobre príjmali potravu a boli čulé.Pokiaľ bol zasiahnutý nejaký dôležitý orgán,došlo k úmrtiu.Doterajší majiteľ neustále čosi splietal o jódovej tinktúre,ktorá samozrejme vôbec neúčinkovala.Po primiešaní antibiotík určených pre prasce do granúl som ochorenie mal pod kontrolou a bol som o skúsenosť bohatší.


Po rokoch nastala éra importov,chovatelia amatéri kupovali,vymieňali, navzájom si predávali koi najrôznejšieho geografického či genetického pôvodu,s rybičkármi ktorí mi nosili čosi umierajúce vo vedierku sa roztrhlo vrece. Niekomu sme možno pomohli, niečomu sa už nedalo, ale skúsenosti pribudli.


Na začiatok azda treba napísať,že aseptické,absolútne čisté jazierko je nemožné udržať a nie je to ani účelné. V litri vody je obrovské množstvo baktérií a iných mikroorganizmov,ktoré bojujú tak ako všetko o prežitie svojho druhu.Na príležitosť okamžite reagujú množením,samozrejme tie patogénne väčšinou svojho hostiteľa zabijú a urobia miesto zase niečomu inému.Takto to v prírode funguje a je takmer úplne v poriadku.Takmer preto,lebo na polmetrovej rybe ktorú má chovateľ viac rokov je nepríjemné nájsť napríklad na jar bakterálny vred na bruchu.Každý to chce riešiť úspešne a pýta sa prečo k tomu došlo.


Všeobecne možno povedať že baktérie spôsobujúce problémy rybám môžeme rozdeliť na :

  1. Primárne patogénne
  2. Potenciálne patogénne

 

1.Typickým príkladom je Aeromonas salmonicida,ktorej prítomnosť sa prejavuje najmä vredmi na koži ,po čase prenikajúcimi hlboko do svaloviny či iného tkaniva. Dá sa dobre izolovať a zistiť jej citlivosť na antibiotiká,zvyčajne len tak sama „nezmizne“.

 

2.Aeromas hydrophila a rod Pseudomonas zvyčajne znamená dlhotrvajúcejší problém-táto skupina existuje v nádrži neustále a pre svoj patogenny rozvoj potrebuje určité podmienky.Tieto môžu byť rôzne,tak ako príčiny prepuknutia choroby.
Býva to zanedbané jazierko,plné rozkladajúceho sa biolog. materiálu,rozkladné deje vedú ku vysokým výkyvom parametrov vody,amoniaku,dusitanov ,či pH.

 

Všeobecne je nepriaznivá pre ryby nízka teplota vody.
Nesúvisí s tým ,že by našim koi bola „zima“,ale s nízkou imunitnou reakciou rýb. Ryba okrem produkcie slizu disponuje ďalším mechanizmom obrany proti patogénom-klasická imunologická reakcia spočívajúca v reakcii lymfocytov na spomínané baktérie. Táto reakcia je intenzívna pri teplote nad 22 stupnov,pri teplote pod 10 je prakticky nulová.V období skorej jari je pri nízkej imunite aktivita patogénov vyššia, ako nárast imunity rýb.
Častá je prílišná horlivosť pri opatere, zákazník často vyžaduje niečo, čo by pravidelne do vody pridal na „prevenciu“.Ono taký pravidelný kúpeľ v malachitovej zeleni,nie je pre rybu nič príjemné.

Rizikové je obdobie trenia.
Koi je silná,veľká ryba,ktorá hnaná pudom rozmnožovania príde o sliz často na celej spodnej časti tela,mechanické rany vzniknú kdekoľvek. Časté je prudké zhoršenie kvality vody,do vody sa uvolní veľké množstvo organického materiálu-ikry a mlieč.
Zvyčajne s novými rybami sa do jazierka zavlečú jednobunkové parazity ,červy či kôrovce. Mnohé sú na konkrétnych rybách doslova neustále,čo súvisí s nedoliečením a neopakovaním predpísaných dávok medikamentov podľa návodu. Čakajú na vhodné podmienky, ktoré spôsobia ich masívny rozvoj. Svojím neustálym pohybom či mechanickým poškodením kožného epitelu dráždia kožu a redukujú vrstvu slizu na koži.Tým vytvárajú ideálne nechránené miesto pre baktérie. Preto treba najprv liečiť parazitické ochorenia, až potom bakteriálne. Produkcia slizu je pre rybu životne dôležitá. Tento povlak ryby neustále aj s patogénmi uvolňujú do vody a následne obnovujú. Zachytiť sa na tejto vrstve je pre parazita podobne ťažké ako pre človeka škriabať sa na zľadovatelý kopec bez špeciálnej výbavy.
Špeciálnym prípadom je stres z chytania a prelovovania rýb. Japonci neradi vidia zákazníka,ktorý dlho loví s podberákom, pripraví si zbytočne veľa rýb k výberu či nakoniec takmer nič nekúpi.

 

Všeobecne platí,že ochorenie spúšťa či jeho priebeh zhoršuje stres, je jedno aký. Preto ho treba minimalizovať a podmienky chovu držať čo najlepšie.

 

Príznaky bakteriálnych ochorení.

Na začiatku vidíme na rybe začervenalé oblasti, ktoré neskôr vedú k vredom
hlboko do tkaniva. Napadnuté plutvy majú najprv poškodené prvé tvrdé, kostené lúče, neskôr môže dôjsť k úplnej strate. Mal som rybu v začiatkoch, ktorá prišla o celý chvost a chrbtovú plutvu. Po vyliečení jej narástli plutvy nové takmer v pôvodnej veľkosti.
Málo viditeľná,ale častá pri A. hydrophila je strata slizu na tele bez ďalších príznakov.
Oči sú dobrým indikátorom stavu rýb-často vpadnú akoby do tela alebo naopak sú neprirodzene vypúlené.
Ryby s takýmito príznakmi je dobré oddeliť. Spomínaný hlien sa totiž s patogénmi uvoľňuje do vody a tým tlak na zdravé ryby stúpa. Ja osobne už nie som zástancom výroku „nechat to prochcípat“. To najsilnejšie prežije ale straty budú veľké.

Liečba:

  1. Odstránenie príčin prepuknutia ochorenia.
  2. Niekedy stačí rybu včas odloviť z nevhodného prostredia a stav sa zlepší,podobne pôsobí odstránenie parazitov a podobne. Podstatné je prostredie karantény. Videl som ryby prelovené do 30l murárskeho „kalfasu“ kde ryba trpela ohromným stresom z nevhodného prostredia,čo vylučuje úspešnú liečbu. Mal by to byť doslova „liečebný pobyt“ pri 100 % kvalite vody a podmienkach.
  3. Kupeľ krátko- alebo dlhodobý.Tu môžeme rozlíšiť,či sa jedná o antibiotický,ktorý sa cielene aplikuje proti konkrétnej baktérii na základe citlivosti,alebo dezinfekčný kúpeľ, ktorým dezinfikujeme povrchové tkanivá ryby a ničíme patogény vo vode. Používame Chloramín, malachitovú zeleň, akriflavín, či rôzne komerčné produkty.Vždy je dôležitá dôslednosť pri dodržaní počtu dávok a doby liečenia.Treba si dať pozor na sekundárne problémy s kvalitou vody, pretože tieto kúpele ničia aj baktérie vo filtri, pokiaľ ostal v prevádzke.
  4. Medikovaná potrava. Azda najmenej komplikovaný postup, ktorý často prináša výborné výsledky. Osobne považujem ryby za zvieratá vysoko tolerantné voči predávkovaniu v potrave podávanými antibiotikami. Samotná metóda vylučuje presné dávkovanie, neskontrolujem koľko ktorá ryba presne zožerie. Spravidla sa nerozbije filter a netreba nič preloviť, či znižovať hladinu
  5. Injekčné podávanie antibiotík. Niekedy veľmi úspešná metóda, inokedy naopak. Keďže všetky veterinárne používané antibiotiká sa vyrabajú pre teplokrvné živočíchy, nie je známe presné dávkovanie pre ryby. Údaje písané v knihách od rôznych autorov si často protirečia .
  6. Podávanie do svaloviny je často komplikované, do brušnej dutiny podobne. Rybu treba vždy uspať, predtým odloviť, čo vyžaduje čas a technické možnosti.

 

Všeobecne účinky antibiotík sú často slabé. Pred rokmi sa používal len rybármi podávaný prípravok Rupín, dnes sa fotí so striekačkou v ruke hocikto akoby to bola nejaká záruka odbornosti. Samozrejme väčšinou bez kultivácie a stanovenia citlivosti.Tým sa pestujú nové rezistentné kmene Aeromonas,ktoré nereagujú takmer na nič. Kmene naviac mutujú takou rýchlosťou, že stanovená citlivosť neznamená automaticky úspech pri liečbe. Je potrebné naopak čo najviac eliminovať stres, príčiny vzniku, ako dookola liečiť .
Osobne si myslím,že baktérie rodu Aeromonas nájdeme v každej nádrži s rybami,pri teplote nad 20 stupňov. Každý chovateľ,či nádrž má tie svoje.
Po zmiešaní rýb rôzneho pôvodu môže nastať situácia, keď baktérie z jednej ryby útočia na rybu inú, ktorá voči tomu novému kmeňu nemá imunitu. Tento problém veľmi zriedkavo nastáva v priestrannom jazierku, skôr ide o problém nádrží na dočasný chov, uskladnenie rýb a malých prerybnených jazierok. Túto teóriu podporuje aj doporučenie Japoncov, nemiešať po dovoze koi rôzneho pôvodu. Po zakúpení koi prechádzajú na inú stravu,parametre vody,prostredie,všetko to vplýva na ich stav.

 

Možno to teraz vyzerá,že tieto zvieratá sú strašne precitlivelé a prešľachtené. Áno ,sú isté variety či krvné línie,s ktorými má občas niekto problém. Ale vždy ,keď vybaľujem ryby po transporte z Japonska a vidím,akú majú vodu v sáčku po 2 dňoch, napadne mi rovnaká myšlienka. Koi je veľmi silná a odolná ryba , pravdepodobne najodolnejšia zo všetkých okrasných rýb, s ktorými sa obchoduje. Len nesmiete na ňu priveľa naložiť.